Nápad chodiť po výletoch po Slovensku som mala už dávno, no až minulý rok sa mi podarilo nájsť tú správnu partiu (rovnako trhnutých) ľudí a šialené výlety mohli začať :)
Úplne prvý bol výlet s Tančou (kto by to čakal :D ) z Terchovej cez Janošikove diery na Malý Rozsutec. Ráno sme vyrážali nočným autobusom do Terchovej, v otrasnom počasí sa pretlačili cez 30-člennú skupinu dôchodcov, ktorí sa rozhodli ísť po rebríkoch v protismere a v neuveriteľnej hmle sme zdolali aj Malý Rozsutec.
Výlety sa začali kopiť .... od Čachtického hradu, Plešivca, Marhátu a Téryho chaty so psami, cez 2 dňovú lyžovačku v Jasnej (natlačení dvanásti v šesťmiestnej chate, navyše s lyžami a lyžiarkami a 6 litrami gulášu), zlaverových lyžovačkách na Veľkej Račí, krásnym Podskalským Roháčom so psíkmi, veľkonočným výletom v polmetrovom snehu na Javorinu a Jelenec. To všetko ešte patrilo k výletom z kategórie normálnych :D
Neplánovanou nočnou sánkovačkou v čerstvom snehu na Ahoji a tiež nočným výšlapom, východom a zatmením Slnka na Plešivci sme "odpálili" sériu bláznivých výletov ;D (video: https://www.youtube.com/watch?v=QezORg-nsKI&feature=share)
Kedže sme doskúškovali už koncom mája, prišiel čas na ďalšie výlety.
Part. 1 - prvá voľba padla na Kráľovú hoľu.
Masívna reklama ŽSR a vláda SR nás donútila využívať vlaky a tak s Adamom a Gabčou sadáme na nočný rýchlik o 0.50 z NMnV do Margecian, v Žiline si k nám prisadajú... ehm, hlučnejší futbaloví fanúšikovia a sprievodkyňa nás usádza priamo vedľa revízora, veď miestenku máme práve na jeho miesto :D Revízor je z fanúšikov ešte viac "nadšený" ako my, dokonca si aj nohy musel zložiť, oproti nemu sedí alkoholom potúžený (a že ho musel vypiť dosť), postarší a hlavne vulgárny východniar. Vo Vrútakach nastupujú policajti a vo vlaku konečne zavládne ticho. O 5 ráno preletíme pešo cez celé Margecany (https://youtu.be/dNI4TAs6c9g?t=1m10s), kedže tu majú okrem kina, kaderníctva a potravín aj sútok Hnilca a Hornádu.
Okolo 6 nastupujeme do REXu, pospíme si na nie celkom pohodlných vysúvacích sedačkách a pri otvorených oknách sledujeme Telgártsku slučku https://www.youtube.com/watch?v=3jiQBdFTuFwa robíme prvú selfie (pardón "svojku" - nech žije slovenčina :D ). Výstup a zostup má trvať 6 hodín, posledný spoj z Telgártu nám ide presne o 6 hodín. Ženieme sa hore, značka sa nám stráca, GPS nám pomohlo a opäť sme sa našli. Celá cesta dobrá, no ku koncu bojujeme sami so sebou, posledná polhodina bola naozaj krutá, počasie hore otrasné, viditeľnosť mizivá. Stretávame jediného turistu na tejto trase a asi 15 minút sa roztápame v útulni na Kráľovej holi, zjeme rezne od mamy, spravíme ďalšiu selfie a valíme v daždi dole, aby sme stihli bus. Moje koleno opäť raz vypovedalo službu, ale nakoniec sa nám podarilo zostúpať po rovnakej trase až do Telgártu, dokonca takmer o hodinu skôr, ako bolo na mape. Kupujeme zaslúženú fofolu a sušíme veci, sadáme do busu do Popradu, kde má rýchlik hodinové meškanie. V totálnej búrke na popradskej stanici, zvažujeme, či vybehnúť do Smokovca alebo ďalej sedieť na batohoch s foťákom omotaným okolo nohy (kedže pochybných individuíí je na stanici ako maku). Úplne zničení volíme druhú možnosť a tak strávime viac ako 2 hodiny striedavým strážením a vytočenou 158 na telefónoch. O pol 11 večer (namiesto 20.50) vypadneme z vlaku a sme radi, že žijeme. To bol zase nápad :)
